Ako prežiť nukleárny výbuch

Pred niekoľkými desaťročiami (od 1950) sa v školách bežne konali cvičenia „Duck and Cover“ zamerané na prípravu žiakov na prežitie termonukleárneho útoku (jadrovej vojny). Bolo to pre prípad studenej vojny po tom čo Rusko v auguste 1949 uskutočnilo prvý test svojej atómovej bomby. Následne po celú generáciu „korytnačka Bert“ hovorila ľuďom, čo majú robiť, ak dôjde k jadrovému útoku. Našťastie k jadrovej vojne nedošlo, no bohužiaľ sú v histórii aj prípady kedy vedomosti o tom ako prežiť nukleárny výbuch boli potrebné (napr. Černobyľská havária – 26.4.1986).

Zhrnutie: 

• Nukleárny výbuch je extrémne nebezpečný, ale najhorší dopad účinkov je obmedzený na zónu výbuchu.
• Bezpečnostní experti hovoria, že je reálne možné prežiť nukleárny výbuch a jeho následky.
• Vyhliadky na prežitie sú lepšie, ak pred výbuchom majú obyvatelia niekoľko minút na prípravu, napr. vďaka varovným systémom.
• Aby ste sa čo najlepšie chránili vyhľadajte budovu s hrubými múrmi, a ukryte sa v jej strede, čo najďalej od okien, dverí a vonkajších stien a strechy.
• Vyhnite sa rádioaktívnemu spadu, ktorý príde o niekoľko minút neskôr, tým, že zostanete v úkryte, ideálne pod zemou v suteréne, pivnici alebo atómovom kryte.

Čo robiť v prípade jadrovej havárie alebo atómového útoku?

Prvá dobrá správa: Je dosť nepravdepodobné, že by ste sa dostali do situácie, kde budete musieť čeliť jadrovej havárii alebo atómovej vojne (aspoň podľa aktuálnej situácii).

Druhá dobrá správa: Ak dôjde k atómovej vojne alebo k jadrovej havárii (podobnej ako napr. v Černobyle), nemusíte nevyhnutne zomrieť.

Veľa ľudí by samozrejme zomrelo. Existuje však niekoľko jednoduchých krokov, ktoré vám môžu zachrániť život pred najstrašnejšou zbraňou, aká bola kedy vytvorená.

Existuje populárna, ale naštastie mylná predstava, že ak vypukne jadrová vojna, všetci zomrieme. Pozrime sa napr. na centrum Hirošimy po tom, čo ju zasiahla atómová bomba alebo na haváriu jadrovej elektrárne v Černobyle.

Výbuch jadrovej bomby v Hirošime

V tejto oblasti (v okolí 1000 metrov od polomeru výbuchu) bola úmrtnosť 93%. To je dosť zlé, ale nie je to 100%. To znamená, že stovky ľudí, ktorí boli len pár blokov od jadrového výbuchu, prežili.
Boli v pivniciach. Boli v hrubých betónových budovách. Shigeyoshi Morimoto prežil, pretože bol v miestnosti a okolo neho boli police s knihami, ktoré pomáhali absorbovať výbuch. Tento prípad bol však výnimočný.

Výbuch jadrovej elektrárne v Černobile

Černobyľ mal pred evakuáciou asi 14 000 obyvateľov. Neďaleké mesto Pripjať nebolo okamžite evakuované. S evakuáciou sa začalo jeden a pol dňa predtým, ako haváriu verejne uznal Sovietsky zväz. Z celej oblasti bolo evakuovaných približne 49000 ľudí. Keď sa zakázaná zóna rozšírila na 30 km, bolo evakuovaných ďalších 68000 ľudí.

Akým spôsobom zabíja jadrový výbuch

Pri jadrovom výbuchu vás môže zabiť:  

• Počiatočný výbuch vás spáli alebo vyparí.
• Potom príde rázová vlna, ktorá zničí domy a predmety v okolí a môže sa stať, že vás zabijú trosky domu.
• Ďalšie nebezpečenstvo hrozí v podobe rádioaktívneho spadu

Ale ak ste dostatočne ďaleko od atómového výbuchu, ani jedna z týchto vecí vás nemusí zabiť.

Ako prebieha jadrový výbuch

Vedieť, čomu sa snažíte vyhnúť, vás môže ochrániť. Všetky jadrové výbuchy sa vyznačujú rovnakou postupnosťou:

• Záblesk svetla
• Impulz tepelnej energie
• Pulz jadrového žiarenia
• Ohnivá guľa
• Výbuch
• Rádioaktívny spad

Prvé tri prichádzajú takmer okamžite, pretože sa pohybujú rýchlosťou svetla. Tepelné žiarenie môže trvať niekoľko sekúnd a spôsobiť vážne popáleniny míle od miesta výbuchu.

Ako sa pripraviť na nukleárny výbuch?

Ak by ste mali čeliť jadrovému výbuchu je potrebné sa zabezpečiť:

• zásobami
• prístreškom 

Voda

Podobne ako pri iných živelných alebo iných katastrofách je voda kľúčová. Odporúča sa 4 litre na osobu denne. Očakávajte, že po výbuchu môžete byť minimálne tri dni bez možnosti evakuácie zo zamorenej oblasti. 

Jedlo

Na proteíny a kalórie bohaté jedlo, ideálne bez nutnosti tepelného spracovania. 

Ochranné prostriedky

Rukavice a respirátory sú kľúčové. Špeciálne protiradiačné obleky a protiradiačné masky sú účinnou ochranou pred vdýchnutím rádioaktívneho prachu zo spadu.

Rádio

Rádio na batérie slúži na zistenie situácie a stave záchranných akcií. V rádiu zistíte inštrukcie o tom ako postupovať a kedy a kde budú prebiehať záchranné práce a ďalšie potrebné informácie.

Liečivá

Lekárnička prvej pomoci s väčšími zásobami pre ošetrenie popálenín a tablety s jódom.
Jódové tabletky (jodid draselný), sa užíva v prípadoch jadrovej havárie alebo havárie jadrového reaktora na ochranu pred vychytávaním rádioaktívneho jódu štítnou žľazou.

Oblečenie

Je vhodné mať viacero oblečenia na výmenu. A oblečenie, ktoré ste mali na sebe počas presunu k úkrytu uskladnite mimo vás, nakoľko môže obsahovať rádioaktívny prach. 

Zdroj svetla

Čelovky a náhradné batérie. Elektrina v oblasti výbuchu nebude funkčná a preto je potrebné mať zdroj svetla, hlavne ak sa nachádzate v podzemí. 

Hygiena

Veľké vedrá, uzatvárateľné vrecia, toaletný papier, a potreby dennej hygieny. Chodiť mimo úkryt po jadrovom výbuchu nie je dobrý nápad. Čím dlhšie vydržíte v úkryte, kým dorazia záchranné tímy, tým lepšie. 

Bezpečný úkryt

Veľké budovy s hrubými múrmi z betónu a ocele. Ešte lepšie, ak majú aj podzemné podlažia. Taktiež je možné ukryť sa v podzemnej pivnici. Neodporúča sa zdržiavať pri oknách alebo pod strechou.  

Ako prežiť nukleárny výbuch

PRAVIDLO ČÍSLO 1: Choďte dnu.

Ak sa vám podarí vďaka varovaniu alebo dostatočnej vzdialenosti od epicentra výbuchu prežiť, tak rýchlo vojdite dovnútra budovy a zostaňte tam. Miesta ako školy alebo vládne budovy sú najlepšími miestami na úkryt. Je pravdepodobnejšie, že budú postavené z betónu, muriva a ocele, vďaka čomu lepšie zadržia (odtienia) ionizujúce žiarenie v porovnaní napr. s domom s drevenou konštrukciou. Čím viac izolácie medzi vami a vonkajším prostredím, tým lepšie. Suterén je vhodnejší ako najvyššie poschodie a miestnosť vzdialená od okien alebo dverí je lepšia ako balkón.
Dobrou správou je, že polčas rozpadu najnebezpečnejších častíc nukleárneho výbuchu je niekoľko dní až možno týždeň. To znamená, že úkryt vo vnútri budovy alebo podzemia po dobu troch až 7 dní môže stačiť na to, aby sa výrazne znížilo riziko absorbovania škodlivej alebo smrteľnej dávky radiácie, no zároveň to znamená, že by ste si mali mať zásoby vody a jedla na túto dobu. 

PRAVIDLO ČÍSLO 2: Nepokúšajte sa utiecť

Najhoršie miesto prežitie pri nukleárnom výbuchu je sedieť v aute na zablokovanej ceste alebo diaľnici. Aj keď sa vám podarí dostať preč z najhoršej rázovej vlny výbuchu, dočasne vás oslepí záblesk z výbuchu a vy uviaznete v aute, do ktorého narážajú ostatní oslepení vodiči. 

PRAVIDLO ČÍSLO 3: Vyhnite sa rádioaktívnemu spadu

Ak ste po nukleárnom výbuchu stále nažive, musíte sa vyhnúť rádioaktívnemu spadu. Je to zvyškový rádioaktívny materiál, ktorý je po jadrovom výbuchu vyvrhnutý do horných vrstiev atmosféry a doslova “padá z oblohy” po prejdení šokovej vlny. Bežne je to rádioaktívny prach a popol, ktorý vzniká pri výbuchu. Dôsledok vystaveniu sa rádioaktívneho spadu môže byť choroba z ožiarenia (Acute radiation syndrome – ARS) a s tým spojené minimálne rakovinové ochorenia v mladom veku, v horšom prípade smrť v bolestiach do pár dní. 

Našťastie minimálne 24 hodín po výbuchu sa zmenšuje riziko spadu. Ak pri napr. presune do bezpečia sa vystavíte rádioaktívnemu spadu, v bezpečí sa vyzlečte, umyte sa čo najdôkladnejšie, oblečte sa do nového oblečenia a kontaminované zabaľte do vriec a nenechávajte vo vašej blízkosti .

Mýty a fakty o jadrovom výbuchu

Rádioaktívny spad a žiarenie prenikne všetkým a nedá sa mu uniknúť.

Pred rádioaktívnym žiarením je možné sa chrániť. Budovy z betónu alebo olovo dokáže odtieniť rádioaktivitu a zmierniť intenzitu žiarenia až do takej miery, že nemusí vôbec ohroziť ľudské zdravie a život. S rádioaktívnym spadom je to podobne a je možné zredukovať jeho pôsobenie keď budete ukrytý napr. v pevnej budove alebo atómovom kryte.
Tieto materiály a ich hrúbka redukuje rádioaktívne žiarenia o polovicu:

• Železo a oceľ – 21 cm
• Betón – 66 cm
• Tehla – 60 cm 
• Pôda – 1m
• Ľad – 2m
• Drevo – 2,6m
• Sneh – 6m

Zem ostane rádioaktívna

Snaha prežiť sa naozaj môže vyplatiť. Intenzita rádioaktívneho žiarenia časom klesá. Preto zhruba po dvoch týždňoch osoba, ktorá nebola ožiarená môže vyjsť na povrch bez toho, aby bolo ohrozené jej zdravie. Samozrejme je nutné vyhľadať bezpečnejšie miesto a lekársku starostlivosť.
Napr. Černobyľ otvoril svoje brány pre turistov od roku 2002. 

Moderné atómové zbrane sú silnejšie ako v minulosti

Ak by sme teraz použili modernú jadrovú zbraň, ktorá by bola 1000 krát silnejšia ako bomba, zhodená na Hirošimu mala by zhruba o 130 krát ničivejší účinok, nie 1000 krát.

Nukleárna zima je reálna hrozba

Nukleárna zima je názov pre hypotetický stav po použitím jadrových zbraní, alebo po dopade asteroidu na Zem. Ide o zmenu podnebia na zemi. Po výbuchoch atómových zbraní by sa v atmosfére nachádzalo také veľké množstvo prachu, popola, dymu a úlomkov, ktoré by spôsobili, že slnečné lúče by neprenikli na Zem a nastal by obrovský pokles teploty a zmena klímy. Výsledkom by bolo pravdepodobne vymretie mnohých druhov živočíchov. Táto hypotéza nie je dokázaná. Viac o nukleárnej zime.