BEZPEČNOSŤ ČERNOBYĽSKÉHO ZÁJAZDU

Radiácia v Černobyle kedysi a dnes

Radiácia je bežným spôsobom vyžarovania energie a je prítomná všade vo svete, aj v našich telách. Po celé desaťročia sa slovo „radiácia“ spájalo s miestami, ktoré zmenili históriu ľudstva.  Černobyľská havária je symbolom najväčšej katastrofy v jadrovej energetike v našej histórii so smrteľnými následkami, ktoré spôsobilo šírenie radiácie po výbuchu 4. bloku Černobyľskej atómovej elektrárne. Úrovne žiarenia v elektrárni a v blízkych oblastiach (vrátane mesta Pripiať) sa pohybovali od 0,1 do 300 sievertov za hodinu (takmer miliarda – 1 000 000 000-krát vyššie hodnoty ako pri bežných meraniach prirodzeného prostredia v mikrosievertoch – μSv). Do ovzdušia sa rozptýlili najmä rádioaktívne izotopy jódu 131, cézia 137 a stroncia 90. Iba 10 minút strávených v okolí horiaceho reaktora by spôsobilo Akútnu radiačnú chorobu (ARS) a významne prispelo k ohrozeniu života.

Pokles radiácie po nehode

Úroveň žiarenia v Pripiati a v okolí Černobyľskej atómovej elektrárne začala týždne po havárii pomaly klesať vďaka pokračujúcim likvidačným prácam (požiar v jadre reaktora bol celkom uhasený až dva týždne po explózii) a skutočnosti, že najnebezpečnejšie častice (napr. jód 131) majú veľmi krátky polčas rozpadu* a zmenili sa na menej nebezpečné alebo stabilné izotopy. Budovanie bezpečnostného krytu –  sarkofágu nad zničeným reaktorom, ktorý bol dokončený 30. novembra 1986 v prekvapujúco krátkom čase, len za 7 mesiacov, pomohlo radiáciu znížiť a ľuďom umožnilo pokračovať v likvidačných prácach v černobyľskej zóne. Rádioaktívne izotopy sú zvyčajne dosť ťažké, a preto prirodzene klesajú hlbšie do pôdy. Každý rok sa prepadnú približne o jeden centimeter.

POLČAS ROZPADU? … NA CELÝ ŽIVOT!

*Polčas rozpadu je čas potrebný na to, aby rádioaktivita určitého izotopu klesla na polovicu svojej pôvodnej hodnoty. To znamená, že rádioaktivita nikdy nezmizne, ale po dostatočne dlhej dobe sa môže stať zanedbateľnou. Napríklad, po 10 polčasoch rozpadu klesá rádioaktivita 1000-krát po 20 polčasoch rozpadu o 1 000 000-krát atď.

Úroveň radiácie v Černobyle dnes – je Černobyľ rádioaktívny?

Evakuované oblasti v Černobyle zostávajú v súčasnosti aj naďalej pustatinou. Rádioaktivitu, ktorá prekračuje prirodzené žiarenie, tam však nájdete veľmi ťažko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola 30-kilometrová černobyľská uzavretá zóna vyhlásená za prírodnú rezerváciu. V rámci 10-kilometrovej zóny stále nájdete rádioaktívne body, teda škvrny na zemi s kondenzovaným žiarením, ktoré stále prevyšujú prirodzenú úroveň žiarenia o stokrát a dokonca aj o tisíckrát. Počas vášho bezpečného výletu v Černobyle vám tieto miesta ukážeme, ale nebudeme pri nich blízko, ani dlho. Dokonca aj cez oblasť Červeného lesa (borovicový les za elektrárňou, ktorý pre ožiarenie vyschol niekoľko dní po nehode) len prejdeme, nebudeme sa tam zastavovať. V roku 2016, keď nový bezpečnostný kryt (sarkofág) nahradil starý sarkofág, úrovne žiarenia okolo atómovej elektrárne v Černobyle klesli o 3- až 4-krát a teraz sú na úrovni 1,2 μSv (mikrosievertov) za hodinu. V blízkom meste Pripiať, môže úroveň žiarenia na niektorých miestach dosiahnuť 0,9 μSv za hodinu, ale zvyčajne nepresahuje prirodzenú úroveň žiarenia 0,3 μSv za hodinu. Úrovne žiarenia v černobyľskej zóne sa líšia napríklad aj v závislosti od počasia – nižšie sú v zime a vyššie v lete.  

Je návšteva Černobyľa bezpečná?

Po toľkých rokoch od havárie je cestovanie do Černobyľa bezpečné ako nikdy predtým. ChernobylX od roku 2008 vytvoril súbor najbezpečnejších trás, ktoré sa počas prehliadok v černobyľskej zóne vyhýbajú rádioaktívnym miestam, alebo ste v ich blízkosti len krátko. Napriek tomu pre vás zabezpečíme, aby ste videli tie najzaujímavejšie a najdôležitejšie miesta alebo budovy, ktoré sa v zóne nachádzajú. Počas niektorých prehliadok navštívite dokonca aj vnútro Černobyľskej jadrovej elektrárne vrátane kontrolnej miestnosti reaktora číslo 4 (dostupné iba pri súkromných zájazdoch do Černobyľa.

Dávka žiarenia, ktorú telo dostane počas jedného dňa v černobyľskej uzavretej zóne, je porovnateľná s prirodzeným žiarením, ktoré sa nachádza všade okolo nás. Táto dávka je zvyčajne 300-krát nižšia ako röntgen celého tela a je porovnateľná s niekoľkohodinovým letom lietadlom, kedy sme vystavení kozmickému žiareniu z vesmíru. Celkovo za jeden deň v Černobyle dostanete dávku 3-4 μSv gama žiarenia (pozri druhy žiarenia nižšie), ktoré nie je vôbec škodlivé. Na porovnanie, väčšina atómových elektrární na svete má pre svojich zamestnancov nastavený bezpečnostný limit na 50-100 μSv za deň. S najväčšou pravdepodobnosťou teda dostanete viac žiarenia počas letu do Kyjeva, než počas jedného dňa v Černobyle.

VIDEO: Levely radiácie počas letu 🚀

Bezpečný zájazd do Černobyľa – Aké pravidlá treba dodržiavať počas návštevy černobyľskej zóny

Návštevníci černobyľskej uzavretej zóny by sa mali vyhnúť rádioaktívnemu prachu, ktorý sa môže objaviť na niektorých miestach počas veterného počasia a v malých množstvách (nie nebezpečných) by mohol ostať na ich oblečení alebo obuvi. Preto ChernobylX navrhuje, aby si všetci návštevníci po návrate z Černobyľa domov svoje oblečenie a obuv dôkladne umyli. Každý dobrodruh, ktorý cestuje do Pripiati a černobyľskej zóny s ChernobylX, dostane zadarmo tkaninový respirátor. Aby sme zároveň zvýšili pohodlie a bezpečnosť vášho černobyľského zájazdu, ako jediná spoločnosť na Ukrajine vám ponúkame bezplatné používanie Geiger-Müllerových detektorov. Napriek nízkemu riziku – počas 14 rokov si muselo najviac 10 turistov pred dozimetrickou kontrolou umývať topánky – vás žiadame, aby ste sa držali pri vašom černobyľskom sprievodcovi a dodržiavali jeho pokyny. Týmto spôsobom vám môžeme zaistiť 100 % bezpečný černobyľský zájazd.

Černobyľ bezpečnejší než Vatikán? Ako sme z neho urobili najbezpečnejší černobyľský zájazd na planéte?

Viac o radiácii a bezpečnosti

Radiácia 101

Všetky objekty okolo nás, vrátane našich tiel, pozostávajú z atómov. Tie sa skladajú z protónov a neutrónov, ktoré sú v jadre, a elektrónov obiehajúcich okolo nich. Atómy toho istého chemického prvku majú rovnaký počet protónov, ale môžu sa líšiť v počte neutrónov. Voláme ich izotopy. Napríklad, dva z najznámejších izotopov uhlíka sú tzv. uhlík-12 a uhlík-14 – toto číslo udáva celkový počet protónov a neutrónov.

Izotopy potom môžeme rozdeliť podľa toho, či sú stabilné alebo sa menia v procese, ktorý nazývame rádioaktívnym rozkladom, zjednodušene rádioaktivitou. Rýchlosť, s akou sa rozpadá rádioaktívny izotop, je charakterizovaná polčasom rozpadu. Ten je rôzny, od drobných frakcií sekundy až po miliardu rokov. Ak je polčas rozpadu krátky, rozpad je rýchly a hovoríme, že takýto izotop je viac rádioaktívny a naopak. 

Je dôležité pochopiť, že určitý stupeň rádioaktivity je bežný, pretože každý prvok má niekoľko rádioaktívnych izotopov a mnohé z nich sa nachádzajú prirodzene okolo nás. Všetky objekty v našom okolí sú tak do istej miery rádioaktívne. Týka sa to aj našich tiel, ktoré obsahujú malé množstvá rádioaktívneho uhlíka-14 a draslíka-40 a zvyčajne sa z nich každú sekundu rozpadá asi 8-tisíc atómov. Naše telá sú, samozrejme, zvyknuté na tieto nízke stupne rádioaktivity, ktoré sú neškodné.

Neškodné verzus nebezpečné žiarenie – aké žiarenie je pre moje telo nebezpečné?

Žiarenie je prenos energie, ktoré môžeme rozdeliť buď na ionizujúce alebo neionizujúce na základe svojej schopnosti ionizovať atómy a molekuly a narušiť medzi nimi chemické väzby. Bezpečnými typmi neionizujúceho elektromagnetického žiarenia sú napríklad viditeľné svetlo alebo rádiové vlny. Na druhej strane za nebezpečné ionizujúce žiarenie zvyčajne označujeme žiarenie vyžarované pri rádioaktívnom rozpade. Jeho nebezpečenstvo spočíva v tom, že môže narušiť chemické väzby vo vnútri buniek živých organizmov, ktoré sa môžu poškodiť, čo následne vedie k nepriaznivým zdravotným účinkom.

Dávkou nazývame množstvo absorbovaného žiarenia. Pre nás je najdôležitejšia takzvaná efektívna dávka, ktorá zohľadňuje množstvo, druh žiarenia a jeho biologický účinok. A presne tieto hodnoty budú merať naše dozimetre počas vašej návštevy v Černobyle. Jednotky efektívnej dávky označujeme sieverty, alebo praktickejšie, mikrosieverty (1/1 000 000 sievertov). Naše dozimetre merajú aktuálnu úroveň žiarenia v mikrosievertoch za hodinu, ale zároveň automaticky vypočítajú aj celkovú dávku za čas od zapnutia dozimetra. Počas tradičnej prehliadky černobyľskej zóny váš dozimeter nameria približne 3-4 mikrosievertov gama žiarenia. Ak k prehliadke pridáte aj návštevu Černobyľskej jadrovej elektrárne, môže byť táto dávka mierne vyššia – 4 až 6 mikrosievertov.

Prirodzené verzus umelé žiarenie

To, že hovoríme o prijatí dávky žiarenia, môže znieť nebezpečne. Preto je dôležité, aby sme to uviedli na pravú mieru. Je dôležité pochopiť, že niektoré úrovne žiarenia, napr. prirodzené radiačné pozadie, sú úplne bežné a vyskytujú sa všade na svete. Žiarenie na pozadí pozostáva z viacerých zdrojov vrátane žiarenia pochádzajúceho zo všetkých rádioaktívnych izotopov, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo všetkom, a kozmického žiarenia pochádzajúceho z vesmíru. Najvýznamnejším zdrojom žiarenia na pozadí je rádioaktívny plyn nazývaný radón, ktorý sa prirodzene uvoľňuje zo zeme a vdychujeme ho spoločne so vzduchom. Tento plyn sa môže koncentrovať najmä v budovách so zlým vetraním, čím sa môžu úrovne žiarenia ľahko zvýšiť na vyššiu hodnotu ako na väčšine miest v černobyľskej uzavretej zóne.

Aby sme to vyjadrili v číslach, svetový priemer všetkých zdrojov žiarenia je približne 8 mikrosievertov za deň. Takže 3 až 4 mikrosieverty, ktoré váš dozimeter nameria počas 10- až 12-hodinovej černobyľskej exkurzie, sú úplne bezpečné. Zároveň sú porovnateľné s tým, čo by ste prijali počas bežného dňa doma. Na Zemi medzitým existuje množstvo miest, ktoré majú momentálne oveľa vyššiu prirodzenú úroveň žiarenia ako Černobyľ. Rekord drží pláž Guarapari v Brazílii, kde na niektorých miestach môže úroveň žiarenia prekročiť súčasnú úroveň v Černobyle až stokrát.

Okrem prirodzených zdrojov žiarenia existuje aj veľa umelých zdrojov, ktorým sme pravidelne vystavení. Patria sem rôzne lekárske procedúry, ale aj fajčenie, pretože cigaretový dym obsahuje významné množstvo rádioaktívneho polónia-210, ktoré môže spôsobiť rakovinu. Ďalšou rádioaktívnou činnosťou je cestovanie lietadlom, keďže vo vysokých nadmorských výškach sme viac vystavení kozmickému žiareniu, pred ktorým nás zvyčajne chráni atmosféra. Najbežnejšie umelé zdroje uvádzame v tabuľke nižšie. Ako vidíte, fajčenie je jednou z najviac rádioaktívnych aktivít, akú človek môže zažiť. Fajčením jednej škatuľky cigariet denne získate za jeden rok dávku 10 000-krát väčšiu ako počas exkurzie do černobyľskej zóny.

Štyri typy ionizujúceho žiarenia

Alfa žiarenie

je najbežnejším žiarením, pretože väčšina rádioaktívnych izotopov sa rozpadá tým, že vyžaruje častice alfa. Častica alfa pozostáva z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Keďže sú dosť veľké a prenášajú elektrický náboj, zastaviť je ich veľmi jednoduché. Postačuje na to kus papiera alebo niekoľko centimetrov vzduchu. Ale v prípade konzumácie alebo vdýchnutia alfa rádioaktívneho materiálu, ktorý sa následne dostane do priameho kontaktu s tkanivami vnútorných orgánov, môže viesť k ich poškodeniu a k ďalším zdravotným problémom. Preto je prísne zakázaná konzumácia potravín počas vášho výletu v černobyľskej uzavretej zóne.

Beta žiarenie

pozostáva z elektrónov alebo takzvaných pozitrónov a zastaviť ho dokáže pomerne ľahko kúsok plastu, hliníková fólia alebo niekoľko metrov vzduchu. Preto nepredstavuje vážne zdravotné riziko a vaše dozimetre detekujú beta žiarenie iba krátko v blízkosti takzvaných hotspotov. Rovnako ako pri alfa žiarení je najdôležitejšie zabrániť konzumácií možných kontaminovaných potravín.

Gamma žiarenie

je typ elektromagnetického žiarenia rovnakého ako viditeľné svetlo alebo rádiové vlny, ale oveľa energickejšieho. Ide o veľmi prenikavý typ žiarenia, pred ktorým sa dá najlepšie ochrániť veľkou vrstvou olova alebo betónu. Gama žiarenie je bežným typom žiarenia, ktoré sa nachádza všade okolo nás a naše telo je na nízke hodnoty tohto žiarenia zvyknuté. Preto malé množstvo gama žiarenia nepredstavuje vážne zdravotné riziko. V Černobyle ho nameriate iba v malých dávkach.

Neutrónové žiarenie

sa bežne produkuje pri štiepení jadra, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v jadrovej energii. Ide o veľmi prenikavý druh žiarenia, pred ktorým sa dá najlepšie chrániť pomocou materiálov s vysokým obsahom neutrónov, ako je parafín alebo veľké množstvo vody. Je to však veľmi zriedkavý druh žiarenia, ktoré sa nachádza len v blízkosti aktívnych jadrových reaktorov.

Hľadáte ďalšie stopy radiácie? Najviac rádioaktívnym ovocím na svete sú banány, ktoré obsahujú rádioaktívny izotop draslík-40. Konzumácia jedného banánu sa rovná dávke ožiarenia 0,1 mikrosievertov.

Na svete existujú ďalšie miesta, ktoré sú prirodzene alebo historicky rádioaktívne a ľudia voči nim nemajú také predsudky ako voči Černobyľu.

Zabezpečíme, aby vaša exkurzia v Černobyle bola jedným z najbezpečnejších dobrodružstiev vášho života.